Na Kríllach Cemnoty Do Horských Úbočí Zostupuje Posol Moru a Hniloby

Nad snehem pokrytýma chalupáma
Temravou nocou lítá na netopírích kríllach
Mrzký lovec, čo koscenou píščalou
V časech moru potkany zvoláva
Nositel hniloby, v pohrebném šace
Dve srdcá nosí v hrudzi
Dzedziny a usadolsci
Padajú pod jeho mátožným dotykem
Zvesci hovorá, že zlítáva ze severu
Ze zámku chmár v kraji prízrakov
Kde jeho studzené oči
Pozorujú horské úbočá
Za osamelých večerov spomína
Na stracené storočá
Kedy jeho rod plundroval
V šírem kraji navókol
Dnes ostal jedziný
Vo svojej plesnivej krypte
V predvečer svatého Juraja
Ked modrasté plamene tlejú nad skrytými pokladmi
Miznú rolníci i povozy, na hranici jeho panstva