Rozprávkar

Nie vždy sa mi podarí
Splniť čo si chcel
Prídem až keď dovarím
A posledný krát uložím plachtu na posteľ
Kávovar je tvoj a klavír náš
Pokúsim si predstaviť
Ako dobre dnes určite vyzeráš
Aj keď si preč
Zamrzol monológ
Vypla sa reč tela
Na chvíľu si odbehol
Ja zatiaľ urobím všetko čo som vždy urobiť chcela
Opakuje sa to zas
Nič mi nestačí, ani sa mi nemáli
V Európe už na únik pas netreba nám
Viac — čím ďalej tým — sme nestáli
Neviem ti vysvetliť
Prečo si už tak zdiedkavo voláme
Je to spôsob obrany
V tej istej sekunde záblesky polárne
Vidíme z iného konca
Ni je to zložité je to vlastne clkom primárne
Keby som nemusela jesť a piť
Keby som nemusela zviera byť
Stihla by som zistiť čo je za tým
Ako ti ma mám vysvetliť
Teraz je zo mňa znova rozprávka
Každý týždeň na novom mieste
V zlom som to nemyslela nie som klamárka
Keby si vedel ako strašne sa mi už hľadať nechce